Václav Macák, 5. A  (2023/24)

Na stromové podušky

Idem si ja na hrušky,
na stromové podušky.

Oblak svieti, už si spieva,
slnko leje, sneh rozlieva.

Vidím strom a na tom strome –
na môj veru! Slon tam drieme.

To je ale robota!
Listy mu rastú z chobota.

Je to pravda, je to fakt!
Tie listy tam žerie vták.

Keď vyzuje ponožky,
narastú hneď dve hrušky.

Na tých hruškách stojí dom
a ten slon tam býva v ňom.

Je to koniec. veru tak!
Toho slona zožral vták.

(poézia nonsensu)

 

 

 

Michaela Škapcová, 9.B – Moje prvé ...   ( 2009/2010)

Strata  bolesti

Ladným krokom ku mne kráčaš,

havraniu hrivu si prehodíš,

ohnivé oči svoje na mňa upieraš,

teraz už viem, že sa mi len zdáš.

 

Stretávam ťa každý deň,

No akoby neviditeľný plášť si mal

A ja v úzkosti hĺbku schúlená

Snívam v tichu svoj sen.

 

Priateľským pohladením úctu ti vzdám

Hlasitým zaerdžaním mi odpovedáš

Nesmelo vysadnem na tvoje plecia

A pocity bolesti do srdca sa tiesnia.

 

Kozmickou rýchlosťou hrnieš sa vpred

Na mňa nepozeráš.

Až teraz viem, akú slobodu máš

Výmenou za bolesť.

 

 

 

---

---

Som vraj jedinečná

 

Som vraj zvedavá na nejasnú budúcnosti dráhu

Počujem vraj srdca svojho serenádu

Vidím vraj klamstvo, ktoré sa snažíš skryť

Chcem vraj rúško toho tajomstva odhaliť

Som vraj jedinečná ...

 

Predstieram vraj radosť, smútok i strach

Cítim vraj bolesť, ktorú nesiem na rukách

Dotýkam sa vraj šťastia, čo tečie potokom

No obávam sa, že sa raz stanem jeho otrokom

Plačem vraj, lebo neviem byť iná

Som vraj jedinečná ....

 

Vravíš , že toto všetko je len slovná hra

A  ja sa do nej stále hlbšie ponáram.

Snívam si ďalej sen o svete pozlátenom

A neviem sa zmieriť s realitou.

 

 

 Aký si a aká som ja?

 

Zatrpknutý? Vždy taký bývaš?

Neverím, pohľadom ma krásne ískaš.

Tajomný? Vraj si taký býval.

Tomuto verím, tvoj pohľad vždy všetko skrýval.

 

Milý? Vraj tak pôsobíš.

No na milé slovo ani nepomyslíš.

Odvážny? Telo možno, a čo duša?

Za priateľa postaviť sa ani nepokúšaš.

 

Začínam spoznávať zákutia tvojej mysle

A vďaka tomu moja láska k tebe von sa tisne.

 

Zatrpknutá? Taká som bola?

To predtým, ako som ťa spoznala.

Tajomná? Takou som sa stala

Vďaka láske, ktorá si ma opantala.

 

Milá? Vraj som milotou sršala

Ale po našom stretnutí som sa jej vzdala.

Odvážna? Iste som taká bola,

Pokiaľ nebolo treba vysloviť tie dve slová.

 

Začínam spoznávať zákutia tvojej mysle

A vďaka tomu moja láske k tebe von sa tisne.

 

Hoc´ by som aj klamné divadlo hrala

I život by som za teba dala...

 

  

Posledné

 

Posledná hodina života odbila

Posledným úsmevom trápenie skončila

Posledný pohľad na tváre smútiacich posledným karhaním smútku ich ťažiacich.

 

Posledné slovko, vďačiť ním chcem

Posledná slza, ktorú skrývať nesmiem

Posledný dotyk mojich slabých rúk

Posledným krokom už len skočiť dnu.

Posledným súdom rada si prejdem

Posledný rozsudok od anjela prijmem.

Posledné lúčenie s vaším to svetom

Posledné trápenie a už tu nie som ...

 

 

Vianoce

 

Keď prvé vločky pokryjú zeleň

Z oblohy  sa stiahne slnko

A srdce naplní pieseň.

 

Keď sa z tepla stane chlad

Z komína vykúka Dedo mráz.

Tajomné obrazce po oknách kreslí

A kopu darčekov do vreca tesní.

 

Keď koledný spev zaznie našou dolinou

Rozžiari  srdcia aj priečnych susedov.

 

Posledná hodina a zaznieva polnoc

Hviezdičky pribehnú Dedovi na pomoc.

Starnúce soby ťahajú sane

Celučký deň čakáme na ne.

 

Vianoce vošli i do nášho srdca

Vylepšil vzťahy ON ako rozhodca.

 

 

 Divá ruža

 

 S východom slnka zlatistého

Dvíha sa stonka kvetu divokého.

Na poliach, lúkach pokojne si rastie

A všetkým navôkol nesie šťastie.

 

Tŕňmi pokrytá stonka zelená

Nesie rudý kalich vínom plnená

Na tom kvete pilné včielky s hostia

A rodu jej pokračovanie istia.

 

Túžime i my takto divoko si rásť

Aby povinnosti neboli večná strasť.

Len jemné piesne vetra počúvať

Tak hoďme za hlavu to, čo chceme svetu vykričať.

 

 

Vyčkávam

 

Vyčkávam na tvoje oči

Vyčkávam na tvoje ruky

Vyčkávam na tvoje krídla

A čakám na to, čo sa chystá.

 

Oči tvoje uistia ma,

Že neostanem v hlbinách

A svoje miesto v tomto svete

Zaistíš mi, prisaháš.

 

Ruky tvoje pridržia ma v páde

Nedovolia dopadnúť mi k pekla bráne

I napriek  hriechom, čo ma ťažia

Vezmeš  moje bremä bez váhania.

 

Krídla tvoje odnesú ma preďaleko odtiaľ

Kde peklo hatí plány strateným dušiam.

Padlým anjelom kvôli mne sa stávaš

A naša láska tíško sa v ohni stráca.

 

 

 

 

 

Smrť

Smrť si nepýta povolenie

Jej krutou rukou všetko hynie.

Spolu s ňou prichádza smútok, plač, bolesť

Vnímaš ju ako strašný trest.

 

Nedbá na hrozné následky

Svojej vášne. A my sme len smietky.

Nepočúva nekonečné prosby o život,

Je nenásytná, nikdy nemá dosť.

 

Oči sa zatvoria pri jej uzretí

Darmo, milosť nedá ti.

Nedá sa obmäkčiť, je ako kameň

Povie ti zbohom a navždy amen.

 

Anjel temnoty

Som anjel temnoty

Som zvedavá veľmi.

Počujem to hrozné stonanie

Vidím kopec smútku, plaču, hrôzy

Chcem len jedno znamenie

Som anjel temnoty.

 

Predstieram, že sa hnevám

Cítim chvenie nádeje

Dotýkam sa ako keby teba

Očakávam viac než len veľa.

Plačem, pretože som bez teba.

Som anjel temnoty.

 

Chápem, potrebuješ viac

Tvrdím, že hráš so mnou len hru

Snívam, že to bude ako za starých čias

Skúšam sa dostať cez tú hustú hmlu...

 

Trápenie

Toľko ľudí má život šťastný,

Tak prečo ja žijem v nešťastí?

Nemám nič, nemám  lásku

Iba jeden smútok na duši

Ktorý mi kreslí novú vrásku.

Nikto o mojom trápení ani len netuší...

 

Pýtam sa: je normálny ten každodenný stres?

A každý deň kríž na sebe niesť?

 

Vidíte, ľudia, ako vaše slová bolia?

Moje rany sa priťažko hoja!

 

Moje ranené srdce nik nevidí

Moju bolesť nik necíti.

 

 

Otázky a odpovede

Čo je spasenie?

Zvláštne slovo, ktoré mi nevraví nič...

Stretávam ho na mnohých cestách

A často počúvam v rôznych vetách

No zvláštnejšie je nad to všetko

Že znie tak ostro

Jak bič.

 

A čo nenávisť?

Kedysi bežná spokojnosť ľudí mi chýba

Nahradili ju stres, hnev a závisť.

 

Hm, a čo vykúpenie?

Je to milosrdné zatratenie?

Nie, to dúfam, nie-

 

Myslím, že mám právo požadovať odpovedí viac

Tak prečo nikde nepočujem odpovedajúci hlas???

 

Láska

 

Láska večne krásna

Sťa modrá obloha jasná

 

Raz ťa isto neobíde

A slnko len pre teba vyjde

 

Pri srdiečku ťa zahreje

Veď to láska najlepšie vie

 

Láska ako jemná ruža

Na večnosť spojí ženu a muža

 

Bez lásky nemôžeš byť

Je ti súdená, musíš s ňou žiť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kolobeh

Koľkokrát šťastie objalo ma,

Toľkokrát ma smútok pohltil.

Koľkokrát ruka priateľa ma pohladila,

Toľkokrát ma pán samoty obkľúčil.

Koľkokrát som niekoho získala,

Toľkokrát ma niekto opustil.

 

Koľkokrát slnko ožiarilo ma,

Toľkokrát na mňa tieň dopadol.

Koľkokrát na tvári úsmev zjavil sa,

Toľkokrát po líci prúd sĺz stiekol.

 

Koľkokrát som sa potkla a padala,

Koľkokrát som správne slová hľadala,

Koľkokrát ruku pomoci potrebovala,

Toľkokrát mi ruku bolesť  podala.

 

Koľkokrát na zem padám

Toľkokrát na nohy znova vstávam.

 

 

Dangers

(venované hráčovi Siriusovi)

 

Pozri , Dangers hynie,

Vždy tak odolný a jednotný.

Povedz, kam sa podela jeho odhodlanosť?

Zrazu všetko mizne.

 

Stačí jeden chybný krok

Jedna zrada

Či zbrklý čin

A všetko dolu vodou padá.

 

Nože si na nás brúsi kat

Nepriatelia ako vlci zbiehajú sa dookola,

Čakajú náš rýchly pád.

Myslia si, že korisť sme ľahká.

 

Ale hlavu hore, netreba sa hneď vzdať.

Len treba ísť srdcom do boja.

Nepriateľov z miesta vyhnať

A naše rany sa čoskoro zahoja.

 

 

Sidónia Šišoláková, 9.B

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Terézia Hojová - 6.B - 2010/2011

       Moja vlasť

Už ma hory volajú, 

že stavať dom potrebujú.

Láska ma na svet volá,

prídem k vám zo severného póla.

Keď prídem k vám na tento svet,

darujte mi jeden veľký kvet.

Budem rásť ako z vody,

láska ma bude nosiť cez hory.

Spoznávať budem svet

ako ten váš veľký kvet.

Odídem raz zo svojej vlasti,

keď budem mať dáke peniaze v hrsti.

Potom sa sem vrátim zase

a prinesiem vám štyri groše.

 

 

 ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 MILOSLAV  MIŠÁNIK, 9.B

 

Pýtam sa ....

 

Pýtam sa, no nepoznám odpovede ...

Hľadám, no neviem to nájsť ...

Chcem, no nemôžem ...

 

Pýtam sa sám seba, čo naozaj chcem?

Aký zmysel má všetko tu a vôbec to, že jestvujem ...

Tie odpovede sú už dávno zabudnuté a pozná ich len Jeden,

no ten sa na nás len zhora smeje, že On vie a my nevieme ...

 

Pýtam sa, na čo je tento svet?

Kto pozná odpoveď, nech mi ju povie hneď ...

Pýtam sa, prečo tu máme vôbec byť?

Ľudia sú zlí a ty máš medzi nimi žiť ...

 

Utrápený a zmorený nekonečnými otázkami bez odpovedí,

no neprestanem hľadať a nerobte to ani vy,

lebo skončíte tam, kde nechce skončiť nikto, verte mi ...

 

 

 

Slzy mojich bolestí

 

Putujem v temnotách dávno zabudnutých

zahľadený na to, čo sa už stalo ...

Zašlo to tam, odkiaľ už niet cesty späť.

Bolo to nádherné? Chcel by som to ešte raz prežiť,

Dostal som šancu, šancu, ktorú som nechal ležať v zemi.

Pýtam sa - prečo? Vinný je celý svet?

„Nie!“ cudzí hlas mi odpovedá, „vinný si ty a inej pravdy niet.“

 

Ľutovať neľutujem, vtedy som to tak chcel.

Slzy som nechal v očiach, páli ich bolesť,

ktorá sa chce dostať zo mňa preč ...

 

Choď preč, nechaj ma žiť, nechaj moje srdce

pre nový zmysel života biť! Ak nie, nebudem smútiť,

nebudem plakať, budem sa smiať a budem čakať...

Čakať na to, čo je spravodlivé a neoklame nič.

Je to smrť a preto ži a nechaj ...

 

 Miloslav Mišánik, IX. B - šk.r. 2011/2012

 

 

 

škol. rok 2013-14

 

NEŠŤASTNÁ LÁSKA

Láska je veľká slabosť pre ľudí,

Kvôli nej prídete o rozum.

Láska mení ľudí,

Keď to najmenej čakajú.

Moje srdce navždy pohltili tiene nešťastia,

Ktorých sa človek ľahko nezbaví.

Kedy začnem chápať lásku?

To je otázka na vlásku.

Moja milá si našla iného,

Srdce mi puká, umieram...

                                                       ( Aneta Kotúľová, 8.A)

 

LÁSKA

Svet bez lásky by bol ako kvet bez vody,

Ako človek bez rodiny.

Bol by ako život bez Slnka,

Ako obloha bez hviezd.

Každý tvor, rastliny, teleso má tú svoju polovičku,

Ktorá ho dopĺňa.

Keby nebolo lásky, SVET by bol jedna veľká temnota.

                                                      ( Valika Krivačková, 8.A)

 

 

SVIT

Och, aký to svet?

Polia slzami kropené,

Všetky tie srdcia zlomené,

Lásky v ňom niet.

 

Len ako zmeniť život na svete?

Túžbami ničiac si myseľ

Prestávam nachádzať v živote zmysel

A umieram v temnote.

 

No nádej ešte žije, nezomrela,

A či môžeme to zmeniť, nepoprela.

Ale bude to ťažké a chce to ešte veľa opráv,

Tak rušaj, hýb sa a niečo s tým sprav!

                                                         ( Daša Janceková, 9.A)

 

 

 

NEŠŤASTNÁ LÁSKA 2

Sladkú lásku som ja mal,

veľmi som ju miloval.

Slza padá na plece,

na to zlomené srdce.

Ostalo samo znova

a predsa, milá moja

nechala ma samého,

neboráka hlúpeho.

                                    ( Veronika Drígľová, 8.A)

 

SVET BEZ LÁSKY

Svet bez lásky je ako ryba bez vody. Obrazne povedané, udusili by sme sa v ňom.Láska nie je len k frajerovi, ale je aj materinská, súrodenecká. Na omši, keď sa berú snúbenci, sa hovorí „kým nás smrť nerozdelí“. Kto naozaj miluje, ten bude milovať navždy. Slovo srdce je akoby synonymom lásky. Láska je rozdelená rovnako nespravodlivo ako dážď – niektorí nemajú nič a niektorí až príliš. Láska je aj ako droga – keď ju stratíme, akoby sme umierali. Podľa mňa je antonymom lásky SMRŤ.

 

(Martina Šeligová, 8.B)

 

ŠKOLSKÝ ROK 2014-15

 

Taška a Saška

( nonsens)

Taška Saška

urobila si to vážka.

Hneď zarána

vážka von

ideme na betón.

 

Naozaj sa volá Saška?

Veď má meno Máška.

Vážka stoj, papuče...

Veď mám kotúče.

 

Môžem ti dačo povedať?

Čo chceš mať?

Ty máš vtipy,

ja mám lipy.

 

Budeš mať tašku?

Veď mám Sašku.

To som ja, vážka.

Ja že si Taška.

 

Budem ťa volať Pej.

A prečo nie Smej?

Tak čaute deti,

veď ste smeti.

A ty si opica

a ja prepelica.

Mám kvet

a ty smäd

  

Adriána Sedlárová, 5. A

 

RODINA

Ale ja ďakujem i za ten dar,

že rodinu svoju mám,

pocit domova v nej mám

a nazmar ho nikomu nedávam.

 

Rodina je hrejivý pocit pri srdci,

ktorý navždy pretrváva,

je ako sladký božtek na líci,

ktorý nás nežnou rukou pohladkáva.

 

Otec základ všetkáho

drží pevnú ruku,

všetci ľúbime ho,

pomáha nám od svitu do mrku.

 

Mama, tá čarovná bytosť,

v žiali pohladí,

do života prináša radosť,

vždy ti dobre poradí.

 

Rodina - základ života :)

 

Zuzana Martvoňová, 6.B

 

 

 

ŠKOLSKÝ ROK 2015-16

 

Mamke a ockovi

 

Mamka, ocko pre nás žijú,

postieľku nám pripravujú.

Rozprávku nám prečítajú,

dobrú nôcku zaželajú.

 

Skoro ráno vstávajú

A eurá zarábajú.

Potom mamka buchty pečie

A niekedy aj pripečie.

 

Ocko spraví domček malý,

Aby sme sa pekne hrali

A mamke neprekážali.

 

Všetci sa my radi máme,

Pospolu sa hráme

A rodičov poslúchame.

 

Gočalová A., Šeligová N., Ľubeková M., Hnojčíková K.

 

Vďaka rodičom

 

Ďakujem za všetko dobré, nikdy ste pre mňa nechceli zle.

Ste super rodičia, ktorí si pre nás aj ruky zničia.

 

Ďakujem za šťastie dopriate,

Za roky lásky,

Za ruky zodraté,

Za všetky vrásky.

 

Za všetko dobré ďakujem,

Vždy sa s vami radujem.

Máte detí ako maku,

Nevyjadria všetku vďaku.

Ďakujem zo srdca.

Život by nebol bez mamy a otca.

 

P. Matečková, T. Meleková, M. Martvoňová

 

 

 

Láska k rodičom

 

Otec s mamou pre nás žijú,

S láskou sa o nás starajú.

Vo dne, v noci strážia nás,

Najviac milujú nás.

 

Keď sme na dne, keď sme chorí

A choroba nás morí,

Liečia nás iba oni.

Ďakujem ti, oci, mami.

 

Sú anjeli bez krídel,

Ktorí nás chránia,

Láskou nás obohatia.

 

Stále pri nás stoja.

Niekedy si myslíme,

Že nám nedajú pokoja.

 

Smidžár J., Kaprál J., Janceková S., Martvoňová N.,  Martvoňová Z.

 

 

HÁDANKY

 

Štyri nohy, dva parohy, chodí to. Čo je to?       (erevD)

Hoci som len drobček biely, rád behám po papieri. Čo je to? ( amuG)

Nežije a predsa chodí, človeka dobre vodí. Čo je to? (ynidoH)

Nie je strom, ale listov má priveľa. Zašitá je, no nie je košeľa. Čo je to? (ahinK)

Každú chvíľu majiteľa strieda, ťažko bez nej obíde sa trieda. Čo je to? (adeirK)

Pod horou dom, dva súdky s medom v ňom. Čo je to? (soN)

 

Táňa Sedlárová, 5.B

 

Nezeleniem sa nerastiem, a predsa veľa listov mám. Čo je to? (ahinK)

Viete, aký je rozdiel medzi školou a väzením? (žiadny - sedíte a neviete prečo)

Kto sú stredoškoláci? (žiaci, ktorí chodia do školy len v stredu)

 

Lukáš Kaprálik, 5.B

 

 

 

ŠKOLSKÝ ROK  2016/17

Kristián Očkaják (VIII. A)

 

Tá ruža...

 

Upršaná tmavá noc.

Myslím len na teba.

Drahá, potrebujem pomoc.

Nejde to bez teba.

 

Nemám ja 100 ruží.

Ale jedna sa predsa našla.

Srdce moje po tvojom túži.

Na to slúži táto mašľa.

 

Ľúbim tvoje krásne vlasy.

Mám ťa rád.

Máš to, čo sa teraz nosí.

Nechcem byť len kamarát.

 

Láska, ja ťa vlastne ľúbim.

Ľúbim ťa celú....

Čo tu vlastne riešim?

Pre mňa máš nevyčísliteľnú cenu.

 

Dúfam, že ma máš aspoň rada.

NIE? Aj tak sa ťa nikdy nevzdám.

Teraz počúvaj. Životná rada!

Srdce moje nežne odovzdávam vám.

Láska nie je ako táto báseň.

Láska naša nekončí bodkou.

Láska naša, neuveriteľná vášeň.

Láska! Poď ku mne! Ty si môj sen.

 

 

Blonďáčik romantik

 

Prepáč.

Prepáč mi to.

Prepáč, ak som niečo posral.

Áno, mrzí ma to.

Preto som ti to poslal...

 

Ľúbim ťa!

Nezvládol by som bez teba žiť.

Uspokojím sa, aj keď nebudem

mať ťa.

Ale môžem otázku ti položiť?

 

Znamená to, že už neľúbiš ma?

Nie je to básnická otázka...

Pravdivo odpovedz! Inak urazíš ma..

Už to nie je ako vtedy –z obrázka...

 

 

Bez teba...

 

Neoplatí sa tu byť.

Mňa to vážne hnevá...

Kvôli tebe.... Do krvi ma môžu

biť..

 

Nejdem sa do toho starať.

Sama si sa rozhodla...

Čo keby si mi pomohla?

Vážne ma nechceš klamať?

 

A to znamená čo?

Môže to byť hocičo.

Mala si vážne rada?

Alebo si to celé hrala?

 

Odpovedz mi na to, prosím....

 

Už som v pohode

Ale tú ryhu v srdci stále nosím.

Neskončí to v dohode.

 

Nemohol som zaspať.

Stále som videl pred očami,

že bez teba budem i vstávať.

Bolo to nočnými morami.

Je mi fuk, že ma nechceš.

stále budem bojovať.

O tvoje srdce. Z neba znesieš sa.

Neprestanem ťa milovať....

 

Smutný Blonďáčik romantik

 

V druhej strofe píšem o tom...

Ako ťa mám rád. Tá jedna ruža zhnila potom....

Vraj mám byť len kamarát.

Začínaš tým na začiatku,

končíš to tu na konci..

Klameš ma hneď od začiatku.

Takto to tu hneď ukončíš..

Myslíš si, že ako sa cítim?

Jasné. ty ma ignoruješ.

Hlavu o múr si tu klátim....

Fakt ma už nemiluješ?

Jasné, veď mám ťa rada...

Čiže to už neplatí.

Na konci super rada:

Nedávajte sa so ženami dokopy....

 

 

 

                                                             Aneta Maciwodzinska, 8.A

Tak to býva

Stretla som ťa v tmavej noci,

V odraze svetiel zelené oči.

Prehodíš svoju hnedú hrivu,

Miluje ťa každá, to niet divu.

 

Obyčajné ahoj a ja už viem,

Že ťa najviac milujem.

Tvoje oči hlboké ako oceán,

Strácam sa v nich, na dno pozerám.

 

Ľúbim ťa a ty to vieš,

Sladké slová šepkať mi smieš.

Ľúbiš ma a ja to viem,

Zostať s tebou navždy chcem.

 

Vidíš ma s ním, ja vidím ťa s ňou,

Som tam s druhom, ty s Kvetinou.

Sklamanie veľké pre mňa to je,

Chcem od teba vysvetliť, ako to je.

 

Dni idú ďalej, ja v zrkadle sa obzerám,

Dúfajúc, že si ma všimneš,

vrkoč si zapletám.

Chodím okolo teba, no ty nič,

Je to len sen alebo bič?

Pozerám, ako odchádzaš s ňou...

Ruka v ruke – s Kvetinou.

 

Smútim, chýbaš mi – tvoje sladké hlášky,

Chcem od teba počuť slová lásky.

S tebou chcem až do smrti žiť,

Len pri tebe zaspávať, proste s tebou byť.

No ty nechceš. Už máš ju,

Už máš svoju Kvetinu.

 

Slzy mi po lícach stekajú: Prečo?

Prečo každý, koho ľúbim,

Otočí sa chrbtom? Možno preto smútim.

V srdci nosím bolesť ukrytú,

Prečo sa vždy hrám na namyslenú princeznú?

 

 

 

Prozaickú  báj KOZMICKÉ VAJCE prepísala do veršovanej podoby Gabika Vlžáková

                                                                                                          

                          Kozmické vajce

Na počiatku chaos panoval

a tvár ako vajce mal. 

Vnútri vajca dve protichodné sily boli

ktoré spolu vesmír mali.

 

Volali sa Jin a Jang 

a boli to žena  a muž.

Dve protichodné sily,

ktoré takéto vlastnosti mali už:

 

Jang – ten bol muž

a ako pravý chlap

predstavoval chlad.

 

Jin – bola správnou ženou

a chlad vyvážila teplom.

Dve protichodné sily vajce rozlomili

a takto o tom ľudia hovorili:

 

Zrazu zažiaril blesk

a počuť bolo TRESK!

Z ťažkých kalných prvkov Jin vznikla Zem,

ktorá bola ako lem.

 

Ľahšie Jang sa nahor vznieslo

a oblohu vytvorilo.

Phan-ku – prvá bytosť vznikla

a na zemi pekne kvitla.

 

Osemnásť tisíc rokov sa zem a obloha

deň čo deň od seba vzďaľovali,

Phan-ku zaplnil priestor medzi oboma

rohmi, čo mu z tváre vyrastali.

 

Gabriela Vlžáková, 6.B           2017/18

 

   ŠKOL. ROK  2019/20

Prázdniny u babky

     Ľudovít Zubaj 5.B

 

      Prázdniny sú super,   

      na východ psa zober.

     Náš Max sa tam teší,

     hoc babka ho hreší.

 

     Vybehne až do záhrady,

     podupe im všetky sady.

     Zoberiem ho do lesíka,

     chytí nám tam diviačika.