Úvahy nad novým slovenský trillerom „Kto je ďalší?“
V kinách sa premieta nový slovenský film. Poukazuje na duševné stavy mladých, s akými sa ako detská psychiatrička často stretávam. Denne so smútkom konštatujem, ako veľmi tolerujeme násilie, hazard so životom, či sexuálnu voľnosť. Prvý príbeh pranieruje chorobnú ľahostajnosť mládeže, ba aj jej vychovávateľov k násiliu. Hrubosť, neohrozenosť, šikana - jemná i drsná - sú bežné, prenášajú sa aj do virtuálneho sveta. Následkom je volanie o pomoc v seba poškodzujúcom správaní sa detí, v ich samovražedných úvahách, v nechuti vôbec existovať.
Film je vynikajúcim námetom na diskusie rodičov, pedagógov, i psychológov s deťmi. Odráža globalizačné dianie, vedie diváka z jedného kraja zemegule na druhý, nastoľuje problematiku zvodnej a nebezpečnej závislosti na internete, na obdive, (tzv. rooftopperov), i sexuálneho vydierania. Zábery a videá v riskantných situáciách „zavesené“ na weby lákajú, aby ich autor získaval čo najväčšiu sledovanosť. Mladiství sa často v rodičmi netušenej miere zamotávajú v sieťach internetových negatív. Deti sa dostávajú do virtuálneho sveta skôr, akoby sa zorientovali v tom bežnom. Ešte ledva precítili opravdivosť ľudského priateľstva, sú zahlcované nejasnými ponukami z internetu. V samotnej rodine, kde by sa mali učiť rozlišovať dobro a zlo, spoznávajú zlo skôr, akoby dospeli. V období nevinného detstva bývajú vystavované situáciám, ktoré by nikdy nemali vidieť! Pod pojmom „sloboda“ rozumejú „svojvoľnosť“. Neberú vážne hazard so životom zahalený plášťom príťažlivých panorám, či iných zvodných ponúk. Fascinuje ich nebezpečenstvo, neohrozenosť, popularita. Školy sú zamerané na výkon a vedomosti, prestávajú formovať osobnosť dieťaťa. IT technológie stavajú adolescenta nad rodiča, nad každú autoritu, i nad zákon. Svet internetu sa stáva novým náboženstvom.
Riešenie neduhov spočíva v stálej prítomnosti a disponovateľnosti rodiča, vychovávateľa. Ukazuje to tretí príbeh, v ktorom profesia, resp. sebarealizácia rodiča (pastora) je jednou z príčin zanedbania vzťahu s dieťaťom, keď to najviac potrebuje.
Počet našich detských pacientov neustále narastá - rodičia zápasia s prežitím, bývajú nútení uprednostniť zárobok, ide im viac o kariéru, moc, popularitu ako o dieťa. Pritom neraz netušia, čomu deti vlastne žijú, s kým komunikujú, kto formuje ich názory, kto im vkladá do duše ideály, kto riadi a ovplyvňuje ich pocity, kto buduje ich charakter, kto ich vážne ohrozuje, prečo podliehajú extrémizmu. Pri vzdore a uzatváraní sa dieťaťa sú bezmocní, hoci chceli pre dieťa len to najlepšie.
Nezabúdajme, že reálny svet sa premieta do virtuálneho. Ak v tom reálnom stúpa násilie, egoizmus, túžba po sláve, či pomste, ak mu chýba láska a rešpekt k životu, všetko sa odzrkadľuje – a to šialeným tempom - aj vo svete virtuálnom. Film dáva nespočetné množstvo podnetov na zamyslenie, aké hodnoty vyznávame, čomu veríme, a akú nádej do našich detí vštepujeme.
MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička KDP NÚDCH v Bratislave
